Ľudstvo v hodnotení environmentálnych rizík
(alternatívne: „Samosabotáž človeka – hodnotenie environmentálnych rizík“)
1. Účel
Táto stránka vníma človeka ako environmentálny faktor – súčasne ako pôvodcu, dotknutú osobu a rozhodovaciu inštanciu.
Ukazuje, že najväčšie environmentálne riziko nespočíva v jednotlivých látkach alebo technológiách, ale v systéme založenom na nesprávnych predstavách o slobode, nedostatočnom vzdelaní a zlej zodpovednosti.
Cieľom je vytvoriť povedomie, že skutočná ochrana životného prostredia funguje iba vtedy, keď má štábnu funkciu v spoločnosti – nad všetkými oblasťami, nie vedľa nich.
2. Rozsah pôsobnosti
Toto hodnotenie sa týka všetkých oblastí života a hospodárstva: priemysel, politika, veda, vzdelávanie, spotreba a kultúra.
Slúži ako základ pre systematickú korekciu našich činov, najmä tam, kde sa „sloboda“ praktizuje bez zodpovednosti.
3. Pojmy
- Sloboda: schopnosť konať – s vedomím následkov.
- Systematické environmentálne riziko: riziká vznikajúce z kolektívnych štruktúr, nie z individuálnych činov.
- Štábna funkcia životného prostredia: organizačný princíp, kde ochrana životného prostredia má nadradenú rozhodovaciu právomoc.
- Nebezpečná sloboda: sloboda ohrozujúca prežitie alebo základy života.
4. Zodpovednosť
Každý jednotlivec je zodpovedný – vo vzdelávaní, výskume, hospodárstve a politike.
Koordinácia a kontrola musia byť vykonávané prostredníctvom inštitucionalizovanej environmentálnej kompetencie, podobne ako interný audit alebo bezpečnosť práce.
- Na úrovni podniku: environmentálni zástupcovia s funkciou štábu.
- Na štátnej úrovni: environmentálne ministerstvá s právom veta pri environmentálnych rozhodnutiach.
- Na spoločenskej úrovni: vzdelávacie inštitúcie s povinnosťou vyučovať ekologické systémové znalosti.
5. Popis
Naša západná demokracia je v nerovnováhe: umožňuje slobody, ktoré – bez znalostí a zodpovednosti – vedú k samodeštrukcii.
Príklady:
- Produkcia a používanie vysoko fluorovaných uhľovodíkov napriek známej perzistencii.
- Zvýšenie spotreby ako ukazovateľ blahobytu.
- Krátkodobé trhové stimuly podporujúce dlhodobé škody.
Systém odmeňuje inovácie, rast a rýchlosť, nie udržateľnosť, opatrnosť alebo zodpovednosť.
Vzdelávanie učí vedomosti, ale takmer nie múdrosť.
Sloboda sa zamieňa s neobmedzenosťou.
Vzniká kolektívna strata reality, kde experti a rozhodovatelia konajú s vedomím deštruktívnych dôsledkov – ale systematicky ich potláčajú.
6. Súvisiace dokumenty
- Nariadenie EMAS (najmä požiadavky na systémy environmentálneho manažmentu)
- Ríjska deklarácia o životnom prostredí a rozvoji (1992)
- Ciele udržateľného rozvoja OSN (SDG 12, 13, 16)
- Stránky portálu o vzdelávaní, zodpovednosti, komunikácii a systémových chybách
7. Dokumentácia
Hodnotenie environmentálneho rizika človeka tvorí základ nasledujúcich kapitol:
- Nebezpečné slobody
- Vzdelávanie ako faktor prežitia
- Etika vo vede a technológii
- Od rastu k múdrosti
Tieto stránky spoločne poskytujú úplný obraz systemického environmentálneho rizika a spôsobov, ako ho prekonať.
8. Riadenie
Všetky budúce opatrenia, rozhodnutia a inovácie musia zodpovedať otázku:
„Prispieva toto k zachovaniu základov života – alebo ich ohrozuje?“
Ak je druhá možnosť pravdepodobná, platí zásada predbežnej opatrnosti.
Ochrana životného prostredia nie je podbodom hospodárstva, ale najvyšším riadiacim princípom.
9. Prílohy (Príklady nebezpečných slobôd)
- Produkcia perzistentných toxických látok (napr. PFAS)
- Komercializácia psychologicky manipulujúcich technológií
- Spotreba pôdy bez rozvahy
- Vzdelávací systém bez ekologického zakotvenia
- Nedostatok zodpovednosti za ekologické následky
| Revision: 1 | Erstellt/Geändert: | Geprüft: | Freigegeben: | Gültig ab: |
| Datum: | 10.11.2025 | 10.11.2025 | 10.11.2025 | 10.11.2025 |
| Unterschrift: | Beauftragter/ChatGPT | Aufsichtsrat | Vorstand | Beauftragter |